Za neoprávnený odber plynu subjektívna zodpovednosť, navrhujú poslanci

Opoziční poslanci v návrhu upozorňujú na to, že v praxi čoraz častejšie dochádza k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, takzvanej plomby.

Bratislava 3. októbra (TASR) – Nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR Martin Chren a Juraj Miškov navrhujú zaviesť subjektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Predloženou novelou zákona o energetike chcú chrániť odberateľa, ktorý dnes musí takúto škodu dodávateľovi nahradiť, aj keď ju sám nezavinil.

Opoziční poslanci v návrhu upozorňujú na to, že v praxi čoraz častejšie dochádza k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, takzvanej plomby. Tieto meradlá sú zväčša umiestnené na chodníkoch či uliciach pred rodinnými domami, vďaka čomu má k nim prístup ktokoľvek. Neraz sa preto podľa nich stáva, že niekto plombu zámerne poškodí, bez toho, aby chcel manipulovať s meračom. V takom prípade ide o neoprávnený odber plynu a odberateľ je povinný zaplatiť vyčíslenú škodu a ujdený zisk.

„Odberateľ je automaticky považovaný za vinníka tohto stavu, nikto sa s ním nebaví a je povinný zaplatiť vystavenú faktúru za spôsobenú škodu a ujdený zisk, inak je odpojený od dodávky plynu,“ zdôrazňujú zákonodarcovia s tým, že za odpojenie a znovupripojenie musí dodávateľovi opäť zaplatiť. „Táto prax sa v poslednom čase začala veľmi rozmáhať, pričom podľa medializovaných informácií len v meste Trnava je na polícii nahlásených okolo 250 prípadov takéhoto poškodenia. Z toho je zrejmé, že ide o cielenú činnosť, na konci ktorej sú výdavky odberateľa plynu, ktoré si však sám nespôsobil,“ argumentujú.

Riešenie situácie vidia v umiestnení meračov v takých skrinkách, ktoré neumožnia neoprávnený prístup. Tým by sa zamedzilo ich cielenému poškodzovaniu. Keďže merač je majetkom dodávateľa plynu, o jeho ochranu by sa mal podľa Chrena s Miškovom starať v prvom rade vlastník.

„Cieľom tohto zákona je však chrániť odberateľa, spotrebiteľa, ktorý je dnes povinný, na základe objektívnej zodpovednosti, uhrádzať škodu, ktorú veľakrát nespôsobil. Toto konanie voči odberateľovi je krajne nespravodlivé,“domnievajú sa predkladatelia. „Preto by k vymáhaniu vyčíslenej škody a ujdeného zisku malo dochádzať až potom, ako sa preukáže príčinná súvislosť medzi konaním odberateľa a zistenou škodou – zavádza sa teda subjektívna zodpovednosť,“ uzatvárajú.

Zdroj: TERAZ.SK